„Republiku si rozvracať nedáme", bolo jedno z hesiel v dobách takzvaného reálneho socializmu. Slova odlišné, ale myslenie rovnaké. Opäť si niekto privlastňuje právo rozhodovať, kto je lepší - komunista, Slovák, demokrat, kto má právo a kto ho nemá. Rovnako ako vtedy aj dnes je protivník raz a navždy označený, aj keď samozrejme s výnimkami, ktoré sú určované na ktorej strane kto stojí. Bývalý komunista Kukan (samozrejme nie len on) zmodral, je náš a môže byť aj prezidentom alebo aspoň europoslancom. Bývalý komunista Fico (a nie len on) ale nemá tú správnu, našu farbu, a preto je neprijateľný. Bol komunistom, nemá dnes právo rozprávať o demokracii. Hĺbka myslenia, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani Václav Kopecký alebo Vasiľ Bilak.
Táto prazvláštna logika je ale aj nebezpečná pre samotného pôvodcu, ktorý sa hlási ku kresťanskej demokracii. Okrem toho, že kresťanstvo a demokracia sú pojmy vo svojej podstate protikladné, tak najmä oficiálne postoje katolíckej cirkvi boli často protidemokratické. Podľa Pápeža Pia VI je odovzdanie moci ľudu zlé, Gregor XVI odsúdil demokraciu, Pius IX v encyklike Quanta Cura odsúdil v podstate všetko, čo dnes považujeme za základné demokratické slobody. Taktiež posledná časť myšlienky o vraždení a prenasledovaní odporcov, sa okrem komunistov hodí na kresťanov, ale aj na mnohých ďalších, ktorí v menej svojej pravdy potláčali iné názory. Celé obdobie dominancie kresťanstva bolo súčasne obdobím potlačovania odlišných názorov, aj zavieraním a vraždením odporcov. Akým právom teda, podľa logiky pani Radičovej, kresťania hovoria o demokracii, keď pri jej zrode proti nej bojovali? Že je to hlúposť? Ja viem, ale nie je to môj nápad takto uvažovať.
So stalinskými procesmi má Fico asi toľko spoločného, ako Dzurinda s Bartolomejskou nocou. Vytvárať podobné súvislosti a nálepkovať ľudí na vhodných a nevhodných na základe ich minulosti je opakujúcou sa snahou odpútavať pozornosť od marazmu súčasnosti a neochoty riešiť vlastné problémy a chyby. Pani Radičová by si mohla uvedomiť, že podstatou demokracie je, že každý, aj bývalý komunista, má právo sa podieľať na demokracii v tejto krajine a že nikto nemá právo mu toto právo upierať. Možno by bolo lepšie pokúsiť sa zamyslieť, prečo má na kresťanskom a výrazne tradične nekomunistickom Slovensku bývalý komunista Fico niekoľkonásobne väčšiu podporu ako do seba zaľúbení „správni" demokrati. Ja viem, ľud je sprostý a nechápe, ale čo keď to je inak?